Na diskusie či sú alebo nie sú zmeny v školstve potrebné už nie je čas. Je 5 minút po 12tej.

Nedávne udalosti v našej spoločnosti, najmä tragédia v Spišskej Starej Vsi, nám vmietli do tváre to, nad čím roky zatvárame oči. Na mnohých úrovniach prebiehali rôzne diskusie, ale reálne zavádzanie zmien do praxe sa doteraz uskutočnilo len minimálne. 

„Už nemáme čas na to, aby sme dookola diskutovali o tom, či je potrebné zaviesť v školstve systémové riešenia starostlivosti o duševné zdravie. Súčasťou výchovy a vzdelávania musí byť aj starostlivosť o duševné zdravie.“ tvrdí Svetlana Síthová, predsedníčka Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov. 

Už len samotná štatistika, že na Slovensku je len približne 50 pedopsychiatrov, ale takmer 1 milión detí, je tak strašná, že si to nevieme ani predstaviť. Preto je na mieste otázka, ako vedia iné profesie pomôcť v tejto situácií. A tam vidíme priestor pre špeciálnych a inkluzívnych pedagógov, ktorí by pri správnom vedení, dokázali riešiť mnohé ťažkosti u detí či mladých ľudí. Prirodzene nemôžu nahradiť dôležitú prácu pedopsychiatrov, môžu byť pre nich ale silným partnerom.

Čo nám v školách chýba

Ak máme v škole dieťa, mladého človeka s ťažkosťami v správaní a upozorňujú na to učitelia či školské odborné tímy a odborníci v poradniach, v zásade nemáme účinné opatrenia, ktoré by sme vedeli zaviesť, ak rodičia nechcú alebo nevedia spolupracovať.

„Rovnako sa niekedy stáva, že špeciálne potreby dieťaťa sú dlhodobo školským systémom zanedbávané a rodičia sa nevedia domôcť pomoci pre svoje dieťa.“ dodáva psychologička Zuzana Mravcová.

„Inými slovami prvým účinným riešením by mal byť inštitút, ktorý dokáže naordinovať podporu a opatrenia pre dieťa či mladého človeka, ak rodič nespolupracuje. Tento inštitút môže byť súčasťou centier poradenstva a prevencie, kde pracujú odborníci a po konziliárnom stretnutí dokážu zasiahnuť a poskytnúť pomoc skôr, ako príde k „výbuchu“ problémového správania, ktoré môže vyústiť v tragédiu.“ pokračuje Síthová.

Čo navrhujeme 

„Absenciu psychologickej (anonymnej) podpory navrhujeme systémovo poskytovať ako súčasť centier voľného času, či už pre deti, tak aj pre pedagógov a rodičov detí.“ hovorí Svetlana Síthová. Dopĺňa, že ide o systém dostupnej psychologickej starostlivosti, ktorí by mal sanovať potrebu prvej pomoci. Existencia súčasných CVČ je mimoriadne dôležitá. Mladí ľudia potrebujú tráviť svoj čas zmysluplne ale zároveň v nich vidíme významný priestor na doplnenie trávenia času mladých ľudí o starostlivosť o ich duševné zdravie. 

„Súčasťou efektívnej zmeny v systéme má byť povinná spolupráca medzi poradenským systémom a školami napríklad aj prostredníctvom odborných konzílií. Dnes je totiž stav taký, že ak rodič napr. nesúhlasí so zaslaním správy do školy, tak sa v škole nikdy nemusia dozvedieť, že majú u seba dieťa s nejakými špecifikami. Vtedy sú akékoľvek podporné opatrenia v školách neefektívne. Výsledkom takého prístupu môže byť aj nárast frustrácie nielen u dieťaťa, ktorému sa nedostáva adekvátna pomoc, ale aj u pedagóga, ktorý vidí, že dieťa má nejaký problém, ale reálne nemá možnosti, ako mu pomôcť. “ myslí si podpredsedníčka SÚŠIP, Hana Černická. 

„Tretím kľúčovým bodom, ktorý vie prispieť k účinnej a relatívne rýchlej zmene v školskom systéme je zaviesť nové pozície ako asistent špeciálneho pedagóga, asistent psychológa a asistent sociálneho pedagóga.“ dopĺňa tretie kľúčové opatrenie predsedníčka Svetlana Síthová. Pokračuje, že by „išlo o študentov vysokých škôl po získaní bakalárskeho stupňa štúdia, ktorí by v rámci svojho magisterského štúdia vykonávali súvislú 1ročnú prax v škole na danej pozícií, napr. študent špeciálnej pedagogiky na pozícií asistent špeciálneho pedagóga. V praktickej rovine by bol každému asistentovi pridelení mentor (príslušnej odbornosti). Išlo by o významné systémové riešenie, ktorým by získali všetci. Školy dostatočný počet asistentov. Študenti vysokých škôl nenahraditeľné skúsenosti z praxe. Vysoké školy priestor zobrať viac študentov a zároveň intenzívnejšie prepájať vedu a prax. A v neposlednom rade by naše deti získali potrebnú podporu.“ uzatvára.

Cieľ Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov

Jedným z hlavných cieľom Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov je vytvárať podporné prostredie pre špeciálnych a inkluzívnych pedagógov, kde sa môžeme vzájomne obohacovať a riešiť problémy, ktoré sa dnes v školskom prostredí vyskytujú. Navrhované tri systémové opatrenia sa dajú zaviesť v krátkodobom horizonte. Ako SÚŠIP chceme a budeme poukazovať nielen na problémy, ale budeme prinášať opatrenia, po ktorých voláme (a neraz prosíme) už roky. 

Zároveň Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov sa rovnako ako mnohé ďalšie odborné asociácie pripája k otvorenému listu psychiatrov a psychológov Slovenska k premiérovi Slovenskej republiky z dňa 19. 01. 2025. 

V Bratislave, 21.1.2025